Aktuálne verzie
pre Windows

Kanály RSS

Články: RSS / Atom
Články Mozilla.cz: RSS
Komentáre: RSS / Atom
Fórum: Atom

Odkiaľ sa vzal Firefox?

O autorovi
Ben Goodger sa narodil v r. 1980 v Londýne, ale väčšinu života strávil v Aucklande na Novom Zélande. V roku 2003 dokončil štúdium počítačových systémov na tamojšej univerzite. Je bývalým pracovníkom Netscape Communications Corporation a Mozilla Foundation. V súčasnosti síce pracuje v spoločnosti Google Inc., ale zostal v pozícii vedúceho vývojára Firefoxu. Je zodpovedný za systém rozšírení, systém aktualizácie softvéru, systém sťahovania, prostredie Možnosti, prostredie Správcu certifikátov, prenos nastavení z iných prehliadačov a integráciu do Windows. Žije v Mountain View v Kalifornii, má rád automobily, hudbu a zbiera Disneyho komiksy.

Odkiaľ sa vzal Firefox?

Príbeh Mozilly je dlhý a pestrý. Možno sa na neho dívať z rôznych uhlov pohľadu. Toto je ten môj.

Ako som sa do toho zapojil

V projekte Mozilla som sa našiel, pretože sa mi páčila myšlienka pracovať na niečom, čo môže ovplyvniť milióny ľudí. Ja a moji priatelia sme obrazne povedané žili v našich prehliadačoch, čo malo tiež hmatateľný prínos v príspevkoch do vydania Netscape. Po významnej zmene vo vzhľade prostredia sa zdalo, že Netscape potrebuje všetku našu možnú pomoc. Začiatkom roka 1999 sa nachádzali v novom prehliadači len najzákladnejšie prvky starého Communicatora; sotva sa s tým dalo prezerať a čítať pošta, takže vývojári Netscape zúrivo pracovali na vybudovaní konštrukcie aplikácie.

Premýšľal som nad tým, čo by som mohol ponúknuť. Bolo to náročné – počas práce na svojej webovej stránke som sa musel naučiť JavaScript a HTML, nevedel som nič o C++. A čo bolo ešte dôležitejšie – môj počítač AMD K6/166 nebol reálne schopný kompilovať taký dlhý kód, aký mala Mozilla (aj keď sa takmer celý zmestil na disketu!). Potom som zistil, že používateľské prostredie bolo vyvinuté niečím podobným ako HTML a JavaScript. Uvedomil som si, že moja dôkladnosť a zmysel pre detail môžu byť užitočné a začal som pracovať na vylepšení používateľského prostredia. Bol som prizvaný k dopracovaniu prostredia a dizajnu aplikácie XUL, ktorá ho vytvárala. O niekoľko mesiacov mi ponúkli prácu v tíme vývojárov prehliadača.

Bola polovica januára roku 2000 a ja som stál v slabo osvetlenej hale medzinárodného letiska v San Franciscu a čakal som, kto ma privíta. Po nejakej chvíli sa ku mne priblížil usmievajúci sa muž s veľkým ryšavým účesom. Bol to gramps. Tak som dorazil.

Nešikovné spojenie

Spolupráca medzi Netscape a projektom otvoreného zdrojového kódu Mozilla nebola ľahká. Mozilla chcela nezávislú identitu, stavala sa do pozície spoločenstva, v ktorom sa vklad prispievateľov prejavuje v kóde a dôvere, zatiaľ čo spoločnosti ako Netscape zameriavali svoju pozornosť na výsledný produkt. Netscape nebol spokojný s tým, že umožnil Mozille jej bláznivý nápad. Vytvorenie a vydanie produktu tak zložitého, akým bol prehliadač Netscape, bolo (a zostane) veľkou výzvou. Netscape bol presvedčený, že len on vie, čo všetko je potrebné urobiť. V tom čase som si myslel, že je to pravda.

Aj keď v komunite bolo veľa dobrovoľníkov, chýbajúcich nevyhnutných funkcií bolo stále viac než tých, ktoré už boli vytvorené. Neopravených kritických chýb bolo viac ako tých opravených. Jedinou organizáciou, ktorá mohla smerovať k nulovému zoznamu chýb, bol Netscape.

Komunikačný problém Netscape

Netscape sa dopustil dvoch chýb. Nepublikoval dostatok informácií o riadení produktu, aby umožnil komunite zúčastniť sa na pomoci pri realizácii svojich cieľov. Navyše sa tieto ciele vytrvalo neoznamovali. Vývojári a manažéri projektu nešírili otvorene informácie, pretože bolo ľahšie dohovoriť sa vo vnútri kolektívu, než komunikovať s tými z vonku. Výsledky interných diskusií často nedorazili ku komunite. Keďže nechápali dôležitosť vplyvu verejne dostupnej dokumentácie na efektivitu vývoja, neboli podniknuté kroky na zverejnenie výsledkov interných diskusií.

Druhou chybou bolo to, že neexistovala jasná predstava o vývoji produktu. Ľudia pracujúci vo vývoji klientskeho produktu (CPD – Client Product Development, divízia spoločnosti Netscape pre softvér prehliadača a e-mailového klienta) chceli prebudovať a vylepšiť balík Communicator pomocou novovytvoreného vzhľadu prostredia. Cieľom bolo vytvoriť lepší prehliadač a čítačku pošty *¹.

Netcenter a jeho plány

Avšak najpodstatnejšie bolo, že Netscape potreboval na prežitie peniaze. Vedenie divízie Netcenter malo svoje vlastné predstavy o prehliadači. Jedna z najpopulárnejších webových stránok – Netcenter – strácal užívateľov, ktorí prechádzali na iné portály, napríklad na Yahoo! a MSN. Netscape musel nahradiť straty z klesajúcich príjmov a obzeral sa po niečom, čo by ho mohlo odlíšiť od ostatných. Jedným z nápadov od Netcenter bolo prepojenie s prehliadačom. Netcenter sa snažil speňažiť prehliadač dvomi spôsobmi – prepojením prehliadača so svojim portálom v dizajne a obsahu a prepojením na komerčné funkcie.

Netcenter predostrel CPD rôzne požiadavky. Postupne išlo napríklad o to, aby „téma“ prehliadača hladko zapadla do dizajnu webovej stránky. Používatelia, ktorí na to pozabudli, sa v prehliadači s novou témou zľakli, že sa im pokazil monitor. Ďalšou ujmou bolo preplnenie používateľského prostredia prehliadača odkazmi na Netcenter a partnerov a veľký, ale často nevyužitý bočný panel s obsahom od ďalších partnerov, ktorý odpútaval pozornosť používateľov od obsahu webov.

Nakoniec Mozilla.org donútila Netscape presunúť väčšinu komerčných funkcií na vlastný CVS server, kde boli tiež vyvíjané funkcie, ako napríklad Netscape Instant Messenger. Kontroverzná téma „Modern“, ktorá sa objavila v Netscape 6 Preview Release 1, bola nakoniec odstránená a nahradená viac štýlovou, ale podobne neprirodzenou témou.

Mozilla – nefunkčnosť používateľského prostredia

Pretože väčšia časť dizajnu používateľského prostredia produktov Netscape bola vytvorená pracovníkmi podľa požiadaviek Netcenter, prostredie Mozilla utrpelo. Namiesto vyčistenia jadra, na základe ktorého mohol Netscape vytvoriť uspokojivý produkt, bolo používateľské prostredie presýtené komerčnými konštrukciami, ktoré boli potrebné len pre „komerčnú vetvu“.

Túto nefunkčnosť zvyšovalo to, že na projekte naraz pracovalo viac než sto vývojárov v rôznych oddeleniach, niekedy s veľmi chabým prepojením v rámci CPD. Netscape v predchádzajúcich rokoch výrazne narástol, bolo prijatých veľa vývojárov, ktorí sa museli často obracať o pomoc na iných, ktorí zase mali príliš veľa samostatnosti pri vývoji dizajnu a zapracovaní funkcií. Skúsenosti používateľov sa brali do úvahy zriedka a výsledkom bolo, že aplikácia sa rýchlo nafúkla.

Boj za zmenu

Vývojári zo skupín Browser a Toolkit neboli nadšení z toho, kam to smeruje. Pokiaľ ide o mňa, začal som pracovať na tom, čo malo byť známe ako „Klasická téma“ – vizuálnej podobe, ktorá rešpektovala konfiguráciu systému a neskôr sa mala stať témou pre Firefox. Pretože som nemal veľké nadanie na grafický dizajn, použil som ikony z Netscape 4. Výsledkom bola predvolená téma pre vydania Mozilly. Netscape si nakoniec zvolil pre Netscape 6 tému „New Modern“. Niektorí z nás dôrazne proti tomuto rozhodnutiu protestovali, ale neúspešne. V očiach kritikov bol cudzorodý vzhľad Netscape 6 poslednou kvapkou. Suck.com, niekdajší kritik pop-kultúry, uverejnil článok odsudzujúci tému prostredia a použil Netscape 6 ako vrcholný príklad zlyhania témy.

Navzdory zlyhaniu Netscape 6 boli vývojári stále zanietení jeho pokračovaním. Teraz mal Netscape obsahovať prispôsobenie podľa partnerov *² – vývojármi nazvané „prostitútske panely” – v jeho komerčnej vetve. Tímy vývojárov sa namiesto toho zamerali na vylepšenie vydaní s otvoreným zdrojovým kódom – dúfali, že Mozilla sa stane splnením ich snov. Produkty pod značkou Netscape boli prakticky ignorované.

Mnohí prispievatelia, vrátane mňa, presadzovali ďalšie vylepšovanie používateľského prostredia. Pociťovali sme značný tlak zo strany ľudí vo vnútri spoločnosti. Čas od času som sa pokúsil použiť svoju silu „vlastníka modulu používateľského prostredia“ (v žargóne Mozilly, išlo o novinku – Mozilla mi pridelila túto úlohu, aby som usiloval o preukázanie nezávislosti vo vývoji projektu po tom, čo prišla tá pohroma s pôvodnou témou Modern). Nešlo to veľmi dobre. Oslabený manažment neprestal, navzdory všetkej logike, vplývať na budúci dizajn. Bolo mi povedané, aby som nečakal, že budem používať svoje open source triky na ľudí, ktorých zamestnávala firma (všetkých zdravím!). Ostal som však verný svojmu presvedčeniu a odmietal som prehliadať nekvalitné opravy. Takmer ma vyhodili. Ostatní nemali také šťastie. Pre mňa to bol zdroj veľkého rozčarovania a straty ilúzií. Stratil som motiváciu. Uvedomil som si, že byzantské praktiky firmy Netscape prenikajú do vývoja produktu Mozilla a teraz sa odo mňa ako od zamestnanca Netscape očakáva, že použijem na ich podporu moje „vlastníctvo modulu“. Mal som byť bábkou.

Poľavil som. Už som sa viac nesnažil opravovať každý málo kvalitný patch a vyhrať za každú cenu. Netscape a Mozilla pokračovali v publikovaní nových vydaní. Aplikácia mala vylepšenú stabilitu a výkon, ale používateľské prostredie zostalo preplnené.

Nové začiatky

Jednej noci uprostred roka 2001 som sa vybral s Davidom Hyattom do Denny’s. Dave je zo sorty ľudí, ktorých nadšenie je magnetické. Nikto sa nedokáže ubrániť okúzleniu myšlienkami, ktoré vznikajú počas rozhovoru s ním. Rozprávali sme sa o tom, že je Mozilla vo vnútri prehnitá, obviňovali sme z toho Netscape a neschopnosť Mozilly presadiť si nezávislosť. David odporúčal vrátiť sa pri vývoji používateľského prostredia na samý začiatok – veľká časť kódu bola nafúknutá a zlá a bolo preto lepšie začať od novej perspektívy. Hovorili sme o použití C# a .NET – tak sa rodil Manticore. Ako to často býva s ideami a prototypmi, zábava sa rýchlo zmení na nudu, ak úloha naberá jasnejšie kontúry. Niekoľko týždňov po tom, čo bol Manticore spustený, aj skončil. Dave pokračoval v experimentoch, najprv to bol Camino a nakoniec Firefox.

Toto úsilie o vytvorenie prehliadača bolo reakciou na to, čo sme videli v aplikácii Mozilla Suite prehnité. Keď Netscape začal strácať priazeň AOL, vplyv Netcenter na CPD slabol a sila komunity začala narastať. Hoci sa Netscape vyčistil od množstva vývojárskych operácií, používateľské prostredie sa nevylepšilo. Rapídne vylepšenie používateľského prostredia bolo teraz obmedzené rovnakými procesmi, ktoré boli zavedené s cieľom zachrániť kvalitu kódu v čase, keď sa mohli projektu zúčastniť aj neznalí vývojári.

Neexistovala organizovaná vízia používateľského prostredia prehliadača a schopnosť uskutočniť zmeny bola príliš široko koncipovaná. Ktokoľvek mohol upravovať používateľské prostredie alebo pridávať do neho. Neexistoval žiadny jasný plán východiska z konečného chaosu. Nebola tu žiadna predstava.

S Firefoxom to bolo iné. Po vydaní verzie 0.6 som predložil plán pre verziu 1.0. Po niekoľkých spresneniach, logických kontrolách a polročnej práci motivovaného jadra vývojárov na prostredí programu a paralelne s pokračujúcim vývojom Gecka bol vydaný Firefox 1.0.

V tom čase Mozilla konečne získala vytúženú nezávislosť. Nezisková nadácia bola založená v ten istý deň ako mnohým vývojárom, ktorí zostali v Netscape, skončili zmluvy, čo možno prirovnať len k masakru.

Ešte stále však existovalo veľa nahnevaných ohlasov na Firefox a jeho model vývoja. Pri jeho vytvorení bolo príliš veľa kriku o tom, že väčšina nemusí byť múdrejšia od menšiny, o výhodách malých centralizovaných vývojárskych tímov, o nutnosti prísne dodržiavať politiku vlastníctva modulov Mozilla *³. V praxi to vyústilo do situácie, že zdrojový kód Firefoxu bol k dispozícii len tímu vývojárov Firefoxu a nikomu ďalšiemu. Tak sme protestovali proti nafúknutosti predošlých používateľských prostredí. Boli sme zbytočne tvrdí, názory boli protichodné. Boli sme veľmi zranení skúsenosťami s Netscape a dezorganizáciou. Myslím si, že veľa ľudí nás nechápalo. Nebolo to nič, o čom by sa dalo ľahko hovoriť.

Navyše to vyzeralo, že narúšame rady stúpencov považujúc ich prácu za bezcennú. Hovorili, že konáme proti princípom vývoja v komunite. To nebola pravda – väčšina open source projektov je centrálne riadená niekoľkými ľuďmi. Mnohé z nich majú podrobné plány, na ktorých sú založené ich produkty. Pravda je, že v tomto prípade to bolo podporované našim dogmatizmom. Neodvádzali sme dobrú prácu vo vzťahoch s verejnosťou.

Vyjasnenie

Boli sme odhodlaní a prebojovali sme sa až k vydaniu verzie 1.0. Bola to dlhá, namáhavá a vyčerpávajúca cesta. Možno by som mohol o tom prípadne napísať viac. Teraz však stačí povedať, že navzdory ťažkému štartu a kritike, ktorá ho sprevádzala, tento model fungoval. Fungoval lepšie než všetko predtým v Mozille a Netscape. Firefox 1.0 zaznamenal viac než milión stiahnutí len za prvý deň, 10 miliónov downloadov za desať dní a viac než sto miliónkrát bol stiahnutý, kým bol o rok neskôr nahradený verziou Firefox 1.5.

Dnes je Firefox jednou z najjasnejších hviezd spomedzi značiek vo svete techniky. Čitateľmi BrandChannel bol zvolený za v poradí siedmu globálnu značku zo všetkých oblastí – predbehol aj značky eBay a Sony. Je to prvý prehliadač, ktorý rozkolísal trhový podiel Internet Explorera a vybojoval si 10 – 25 %-ný podiel v jednotlivých krajinách. Jeho popularita stále rastie. Spolupútnik Firefoxu – poštový program Thunderbird – je úspešnou, funkciami nabitou poštovou aplikáciou. Všetko to, o čom snívali vývojári v temných dobách Netscape, sa splnilo.

Tu a teraz

Tieto slová píšem preto, lebo chcem ukázať historickú perspektívu, to znamená miesto, kde sa dnes Firefox nachádza. Od vydania Firefoxu 1.0 už toho bolo o vývoji Firefoxu povedané veľa. Realita je ale taká, že všetko sa začalo oveľa skôr. Udalosti sa týkajú predchádzajúcich rokov, stali sa na viacerých kontinentoch a prihodili sa tisíckam ľudí. Je to fantastický príbeh so všetkými zvyčajnými témami – chamtivosť, hnev, rozruch, stratená láska. Zo všetkého najviac je však príbehom ľudí fanaticky oddaných veci, ktorej naozaj verili. Myslím, že je to niečo, o čom dokážu hovoriť mnohí – nie je dôležité, kam viedli kroky ich života. V tom je skrytá sila Mozilly, je to viac než len Firefox.

Pre mňa je to príbeh o realizácii niečoho, v čo som veril viac ako v čokoľvek iné. O poznaní, ako ľahko a neočakávane sa môžu splniť sny. V konečnom súčte som si uvedomil, že s dávkou trpezlivosti a vďaka staromódnej tvrdej práci je všetko možné.

V priebehu rokov sa Mozilla stala miestom, kde sa schádzajú ľudia, aby si vymenili názory na internet a na jeho smerovanie. Rôzni ľudia majú rôzne nápady a to je to, na základe čoho vznikli rozličné projekty: Camino, SeaMonkey, Thunderbird, Sunbird, Chatzilla, Bugzilla atď. Tieto projekty vytvárajú samostatný ekosystém – Mozillu. Zatiaľ čo príbuzné projekty môžu mať protichodné názory na riešenie problémov, ich práca je nevyhnutne prospešná – jeden projekt ovplyvňuje idey druhého projektu a naopak. Ak nejaký projekt zavrhne nápady konkrétneho človeka, jeho príspevky a myšlienky môžu byť výhodné pre všetky ostatné projekty. Všeobecné nástroje s podporou viacerých projektov sú základom kostry, o ktorú sa systém opiera pri riešení požiadaviek dneška a aj zajtrajška.

Firefox je dnes tak úspešný, že priťahuje pozornosť zo všetkých strán. Veľa nových prispievateľov sa zoznámilo s projektom a našli nové spôsoby, ako mu pomáhať. Tento spôsob myslenia je základom dynamiky projektu a neustáleho prílevu inovácie. Je dôležité, aby sme sa my, čo sa projektom zaoberáme už dlho, podelili s nimi o informácie o tom, čo sa podarilo a čo nie. Boj je dobojovaný a cena bola zaplatená. Tento projekt je úspešný nie vďaka náhode. Za jeho úspechom stojí celkový súčet energie tisícok ľudí z celého sveta v priebehu viac než piatich rokov.

Každý prispievateľ – a je jedno, ako dlho ním je alebo akú má motiváciu – by mal mať príbeh Mozilly vždy na pamäti.

Poznámky pod čiarou:

  1. Niektorí ľudia sú toho názoru, že vydanie prehliadača a poštového klienta súčasne len zakalilo vody. Nemyslím si, že jedno s druhým sa navzájom nevyhnutne vylučuje – mnoho vecí z jedného môže napomôcť vylepšeniam, z ktorých má osoh aj druhý.
  2. Ako speňažiť prehliadač, Výhoda IE
  3. Vlastníci modulov
  4. Pohyblivý cieľ

Voľne preložené z anglického originálu Where Did Firefox Come From?